∫ƒε Fašangy
Pozrite si obrázky z rokov 1992-2009, ktoré postupne hľadám v PC a vkladám. * Posledné nami organizované fašiangy v Rumanovej r. 2010
Čakáme na koniec fašangov? Popolcová streda bude dňa 13.2.2013. Fašiangové slávnosti v Rumanovej budú dňa 9.2.2013. Povzbudzujeme vás k účasti. Časť našich členov bude spolupracovať so speváckou skupinou Čerdavanka na programe pochovávania basy. Z x-ročnej histórie organizovania a účasti fašiangového sprievodu v Rumanovej vyplývajú základné požiadavky na účastníkov klasického sprievodu: /α/- Bezpodnienečne prirodzené masky, najlepšie vlastná tvorba√. Klasické oblečenie súčasného módneho bežne rozšíreného trendu - obleky a kravaty - sa za masky nepovažujú. /β/- Masky môžu byť nahradené aj prvkami kroja, ľudového odevu.√ /γ/- Maximálne vylúčenie moderných prvkov z odevov√, /δ/ - žiadna postava nemá mať na sebe len karnevalové škrabošky√ /ε/ - minimalizácia prvkov nevhodného charakteru, resp. inej ako u nás tradičnej kultúry√. /ζ/- Každoročná obnena hudobného doprovodu√. /η/- Každoročná obmena trasy fašiangového sprievodu.√ /θ/- Deti z bezpečnostných dôvodov (alkohol, terén, cesty...) by mali byť prítomné výlučne v sprievode rodičov√, ktorí by nemali prenášať zodpovednosť za ne členom alebo organizátorom sprievodu. /ι/- Účastníci bez masiek sa zdržujú obyčajne 50m za sprievodom√. /κ/- Prirodzená úcta k hostiteľom√, sprievod sa robí hlavne kvôli nim - neodmietať pohostenie s tým, že v Kultúrnom dome je jedla viac a lepšie... /ω/- Prirodzená chuť až povinnosť každého účastníka fašangového sprievodu zapojiť sa do kolektívneho spevu a ľudových zvyklostí√√√, kroré patria tiež medzi najstaršie a najtradičnejšie folklórne prvky.
Ďalšie obrázky z histórie fašangov pozrite tu. V Rumanovej sme ako folklórny súbor Tuman obnovili tradíciu fašiangových sprievodov pred dvadsiatimi rokmi - v roku 1993 (r. 1992 v rámci programového vystúpenia na javisku). Informácia je v texte o roku 1993, komplexnejšie aj tu. Naše dlhodobé fašiangové skúsenosti aktívne využijeme v Šintave dňa 10.2.2013 a v utorok pred popolcovou stredou pri pochovávaní basy v rámci regionálnej spolupráce s dychovou hudbou Šintavanka. Zaujímavosť z vlaňajška (2011) na tomto odkaze. Ďalšie fotografie.
PF 2013! (ilustračná fotografia) → vychádzka 2013
*A boli aj saharské horúčavy* a bazén je a bol prázdny!!!
Predvianočná vychádzka Jeden z prelomov rokov 2012/2013
Rumanovské hody.V nedeľu, dňa 7.10.2012 na sviatok Ružencovej Panny Márie boli v Rumanovej budú tradičné Hody. Na ukážku si pozrite album rumanovského kostola, súbor obrázkov a album fotografií z predchádzajúcich hodov.
Oberačka u Babiara: sobota, 29.9.1012 od 6,30hod. Foto z minulosti.... Trocha z poézie... poézia zo života Priebeh: 5,50 hod - raňajky u Lenky do 6,20 hod. 6,28 hod príchod k vinohradu, 6,30 hod. modlitba pred oberaním hrozna a slivovica. Od 6,30 hod. oberačka. 11,00 hod, guláš, báseň Písané na sude od Jána Smreka v podaní vinohradníka Mira Babiara. do 14,00 oberanie jabĺk, od 15 do 18,30 prestávka, od 18,30 hod do 21,00 hod sústredenie v šope. Fotografie a pesničky z akcie.
*** No a Vierka Branická si po prvej, po druhej a po tretej svadbe bude môcť zaspievať:
Už som sa bože môj starostí zbavila /: Už som ja všetkých troch synov poženila :/
Synov poženila, nevesty dostala /: Už som sa Bože môj starosti zbavila :/
*** Obvyklé piesne na súkromných i verejných akciách r. 2012
*A boli aj saharské horúčavy* a bazén je a bol prázdny!!!
Veľká noc 2012
Historická fotografia: Zľava hore: Štefan Horník, Jozef Bališ, dole: Štefan Sabo, František Kaštíl, Milan Talian, Milan Fridrich, Jozef Fridrich, Jozef Drozda.
Veľkonočná kúpačka
Z vedeckých výskumov Cyrila A. Hromníka je zaujímavé aj zistenie, prečo Slováci kladú značný dôraz na pondelňajšiu veľkonočnú oblievačku, resp. kúpačku, podľa starobylého, ešte predkresťanského zvyku. Tento obrad očisťovacieho a oplodňujúceho kúpania je prebratý od dravidských obchodníkov z teplej Indie, ale keďže v našich podmienkach je v čase prvého splnu mesiaca po jarnej rovnodennosti voda v riekach ešte studená, namiesto rieky sa tento rituál sústredil na studňu. Aj pojem kúpačka pochádza z tamilského slovo kúpam, čo doslova značí umývanie pri studni. Pri umývaní pri studni sa používal na vodu bruchatý džbán. Takýto džbán naplnený zrnom, dodnes reprezentuje ženské lono, preto sa mu hovorí plodivý hrniec. Tak, ako sa oplodnil do rieky Gangy ponorený krčah so zrnom, tak sa i dievky zúčastnené na obrade telesne i duševne očistili a stali sa plodnými. A splodenie nového života je to isté ako naplnenie božej prísahy, čo naznačuje spojitosť medzi slovenskou pečaťou a kúpačkou. Takže dnešné kúpanie spôsobom polievania krčahom, či vedrom, alebo len voňavkou, je len symbolickou náhradou za pôvodné obradné kúpanie v rieke, čo je na Slovensku historicky overené. Zmenou náboženských pomerov sa stal z vážneho rituálu zábavný zvyk. Jeho podstatou bola životodarnosť jarnej vody, čo nám pripomínajú aj veľkonočné maľované vajíčka.
Doporučujeme: Najnovšie, u nás prvýkrát knižne publikované výsledky výskumu C. A. Hromníka. Tu sa možno zoznámiť so životopisom autora.
V skorých ranných hodinách na Veľký Piatok pretrváva v Rumanovej tradícia, ktorá nemá v okolitých dedinách obdobu. Ešte pred východom slnka sa ľudia idú mĺkvo pokloniť ku Sv. Krížu a k hrobom svojich blízkych na cintoríne. Od okamihu, kedy opustia brány svojho domu (v minulosti aj kostola, v ktorom prebiehali celú noc modlitby- Krížovu Cestu) až do doby, kedy sa nevrátia domov, neprerieknu ani slovko. Po ceste nerozprávajú, zbytočne sa nerozptyľujú, nezdravia okoloidúcich..., pretože ticho a mĺkvo kráčajú v zamyslení a modlitbe, na znak smútku, pretože v tú noc bol ukrižovaný Ježiš Kristus... (Táto informácia bola zaznamenaná aj v spisoch z roku 1927.)
1. apríl 2012 - Kvetná nedeľa
Kvetná nedeľa je pohyblivý kresťanský sviatok, ktorý pripadá na nedeľu pred Veľkou nocou a pripomína slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od kvetov, ktorými bývajú ozdobené chrámy a ktoré majú pripomínať palmové vetvy, ktorými ľud vítal Ježiša. V rímskokatolíckej cirkvi je súčasťou pôstu a začiatkom Svätého týždňa. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi patrí do kategórie Pánových sviatkov a tvorí „dvojsviatok“ s Lazárovou sobotou. Nie je súčasťou Veľkého týždňa. Na utierni sa posviacajú ratolesti, ktoré sa potom rozdávajú veriacim.
Podľa prastarých zvykov na kvetnú nedeľu si mládenci a dievčatá oblečú Morenu (morovú žena, bobyňu smrti a zimy) na kus dreva zo ženských šiat a so spevom ju nesú k blízkemu potoku, tam strhnú z nej šaty a drevenú mátožku hodia do vody. Vrátia sa so spevom do dediny a miestny richtár ich pohostí obedom. Veria, že keď Morenu utopia, odoženú mor a všetky nákazlivé choroby od ľudí a statku. Svoju úlohu zohrávala aj Vesna, bohyňa jari, života a mladosti. Zaháňala Morenu. Bližšie o Vesne, Morene, ale i o stratenom svete našich predkov sa môžete dočítať v Svätej knihe Slovanov.
Poznávacia túra 8.4.2012. Trasa. 7,30 - 12,00. Chladný vietor. O hrádze pozachytávané igelitové a sáčky a plachty nedefinovateľných tvarov, voľlne lietajúce plastové materiály až do Veľkého Zálužia a smerom na Báb. Prostredie silne znečistené odpadom. Bližšie aj TU na pár obrázkoch.
Ranný výstup na Zobor sa nekonal. Stretnutie na vrchole na Veľký Piatok, 6.4.2012 o 5,00 hod. - teda ráno sa neuskutočnilo kvôli zlému počasiu. Skúsme si nabudúce nezabudnúť zobrať so sebou aj baterku. Program: Výstup na Zobor, brieždenie na Zobore, Val z doby bronzovej, výhľad z okolia vysielača, zostup k Svoradovmu prameňu, "Slovanská krížová cesta", Svoradova Jaskyňa, občerstvenie v Nitre, pobyt v termálnom kúpalisku Horné Saliby !Podhájsky), návrt späť do Rumanovej do 15,00 hod......................................................................
+ Všetko naj...! Pár obrázkov z akcie všetko naj...
† Posledná rozlúčka s dlhoročným, do posledných chvíľ aktívnym vedúcim Poľovníckeho združenia v Rumanovej, pánom Jozefom Kollárom, sa uskutočnila 2.4.2012 o 14,00 hod.
† Posledná rozlúčka s dlhoročným najvyšším predstaviteľom obce Rumanová (1971 - 1990) a kultúrnym aktivistom, pánom Stanislavom Konečným, sa uskutočnila 3.4.2012 o 14,00 hod. Ukážka z jeho Tvorby. A ešte jeden jeho odkaz.
Fašiangový sprievod bol v Rumanovej 18.2.2012. Záznamy o histórii fašiangov si môžete pozrieť napr.tu - pár (štyri páry) fotografií napr. tu. Privítame aj viac dokumentačných fotografií.
Bábsky jarmok 2011
Dňa 30.7.2011 sme uviedli ďalšiu reprízu Divadelnej hry Mozoľovci na Bábskom Jarmoku. Podrobnosti tu:
31.7.2010 na Ignáca, bol v Bábe obnovený jarmok, na ktorom sa predstavila i naša spoločnosť. PODROBNOSTI. Fotografie.
* Predvianočné stretnutie
Dňa 18.12.2011 sa uskutočnilo krátke predvianočné stretnutie, na ktorom sme vyhlásili ukončenie prác na projekte úprav Historického parku v roku 2011. V peknom autentickom kultúrnom programe vystúpilo 12 detí s rozprávkou Dievčatko so zápalkami, ktoré pripravili Kristínka Bališová a Soňa Blažíčková. S betlehemským programom vystúpili hostia- folklórna skupina Rapkáčik z Lapáša. 100 milých hostí, osviežených vianočným punčom, vyjadrilo spokojnosť s nenáročným nedeľným programom.
sv. Mikuláš Mikuláš. A znova je tu Mikuláš. Prichádza tajomne, večer, v noci... čižmy plné sladkostí... V deň s. Mikuláša sú obdarúvané deti, i dospelí. Boli časy, keď večer 5.12. chodili po dedine skupinky s Mikulášom a čertom a navštevovali rodiny a známych, kde mali deti a nosili im sladkosti. I uhlík. V škôlke bývali besiedky a privítanie Deda Mráza... S príchodom vdp. Michala Striženca do farnosti sa každoročne v predvečer sv. Mikuláša zhromaždili dedi v kostole, kde si tiež prišli na svoje. Po jeho odchode funkciu organizovania centrálnnych osláv od roku 1991 prevzal vtedajší starosta obce a členovia folklórneho súboru Tuman. Mikuláša deti vítali v rôznych rokoch pred obecným úradom, pred kultúrynm domom, v kostole i v altánku pod "jedličkou" v parku. V tomto roku deti privítajú sv. Mikuláša 10.12. v Kultúrnom dome.
V sobotu, v predvečer 1. mája, od 17,00 hod, sa uskutoční slávnostné stavanie Mája v Rumanovej, na ktoré pozývame všetkých občanov. Každý účastník si môže priniesť vlastnú stuhu a túto zavesiť na vrchol mája. V prípade, ak má ktokoľvek záujem o kultúrnu prezentáciu, túto si môžete skoordinovať s organizátormi podujatia 15 min. pred zahájením. Tešíme sa na Vašu účasť.
Na obr. Kultúrny program zo stavania mája v roku 1994. Ďalšie podrobnosti zo stavania májov z rokov 1993 a ďalej si môžete pozrieť v albume Tuman od str.3.
Fašiangový sprievod 2011
V sobotu, 5.3.2011 bude v Rumanovej spoločenská akcia pri príležitosti posledných fašiangových dní, spojená aj s fašiangovým – karnevalovým sprievodom a pochovávaním basy tak, ako po iné roky - už od roku 1993, kedy sme v Rumanovej znovuobnovili tradíciu fašiangových sprievodov. Akcia potrvá od rána, sprievod v maskách sa začne podľa inštrukcií na plagátoch a pokynov organizátorov, rodičom doporučujeme z hľadiska bezpečnosti doprevádzať svoje deti.
Naše občianske združenie plní v zmysle stanov okrem kultúrnej činnosti aj funkciu rumanovského kultúrneho, športového, turistického, a okrášľovacieho spolku. V našich materiáloch sa pomerne vo veľkej miere venujeme správam o kultúrnych aktivitách, či spoločensky prospešným projektom týkajúcich sa zvyšovania všeobecnej úrovne verejných priestorov, menej aktivitám športovo – turistického poznávacieho charakteru. Tak, ako vlani, aj na prelome dvoch posledných rokov, sme usporiadali poznávacie výlety po okolí teritória Rumanovej. Ak si uvedomíme históriu našich výletov a poznávacích aktivít, potom možno konštatovať, že tu máme jednu akčnú a perspektívnu skupinu turistov, ktorej záujmom je zoznámenie sa s málo vídanými a menej navštevovanými lokality v rámci nášho teritória. Základná charakteristika turistického výletu zo dňa 7.1.2011 je uvedená v tejto správe a fotografie si možno pozrieť aj v príslušnom albume.
Pre názornosť si pozrite pár fotiek z programu pochovávania basy 21.2. 2009.
REGIONFEST RUMANOVÁ 2010
V nedeľu 10. októbra 2010 boli v Rumanovej hody. Počas hodového víkendu, konkrétne v sobotu 9. októbra 2010 pripravilo naše občianske združenie v rámci festivaluREGIONFEST Rumanová 2010 kultúrny program, ktorý pozostával z retrospektívneho pohľadu na našu doterajšiu činnosť uvedením úryvkov divadelnej veselohry Mozoľovci a drámy Pytliakova žena. Hosťami programu bola spevácka skupina ČERDAVANKA, skupina RAPKÁČIK z Veľkého Lapáša a ľudový rozprávač Ján Krejča zo Sasinkova.
Rumanovčania v Nitre. ..a reakcia D. Luknárovej.
* 30.apríla 2010 - už po osemnástykrát stavanie mája. Na akcii bolo prítomných okolo 150 ľudí, vrátane 17 členov nášho združenia. Stavanie mája mládencami, prevažne futbalistami, sprevádzalo kultúrne vystúpenie speváckej skupiny Čerdavanka. Uvádzam mená tých, ktorí do tejto záujmovej a milej skupiny patria: Štefan „Cilo“ Ščasný, Paulína Bališová, Jozefína Dúbravcová, Jolana Viskupová, Milka Hudáková, Helena Jamrichová, Cilka Kukučková, Veronika Vargová. Na nácvikoch sa stretávajú raz týždenne, ochotne sa zúčastňujú vystúpení na rôznych lokálnych podujatiach. Ich skúsenosti a zodpovednosť, ochota tvoriť a konštruktívny postoj k absencii všeobecného nezáujmu o všeobecné veci kultúrno-spoločenského charakteru je nevyslovenou , ale priamou výzvou nielen pre tých, ktorí tvrdia, že v Rumanovej sa nič nedeje - a pritom absolútne nič neurobia pre nápravu toho pomysleného stavu.
Čo myslíte, padol by komukoľvek hrebienok z hlavy, keby sa pripojil kultúrnym programom k oslavám sviatku tak poetického a tak tradičného 1. mája? To ak sa nevenujú deťom klasicky stále tie isté ženy (Milka Dolinská, Vierka Branická) a dievka (Kristínka Bališová), neexistuje vôľa u mamičiek združiť a nacvičiť pár detí program? To v Rumanovej nie je žiadna škola? Ani škôlka? Naučíme sa tvoriť vlastnou osobnosťou a odnaučíme sa iba očakávať aktivity iných a ich kritizovať?
Takže všetka česť Čerdavanke, pre ich príkladnosť a nadhľadovosť, všetka česť futbalistom a mládencom, pre ich pomoc, všetka česť tým, ktorí svojou prítomnosťou na podobných akciách cítia potrebu zachovávať tradície.
A klobúk bude z hlavy odňatý dole v poklone vtedy, ak sa nájde u kohokoľvek tvorivá ochota tradície autentickej kultúry v Rumanovej šíriť, dopĺňať, zachovávať, či tvoriť.
Pár fotografií z priebehu stavania mája.
* Apríl- mesiac lesov, alebo "inšpiratívne" vychádzky 80 km od Rumanovej.
* Veľký Piatok v Rumanovej
V skorých ranných hodinách na Veľký Piatok pretrváva v Rumanovej tradícia, ktorá nemá v okolitých dedinách obdobu. Ešte pred východom slnka sa ľudia idú mĺkvo pokloniť ku Sv. Krížu a k hrobom svojich blízkych na cintoríne. Od okamihu, kedy opustia brány svojho domu (v minulosti aj kostola, v ktorom prebiehali celú noc modlitby) až do doby, kedy sa nevrátia domov, neprerieknu ani slovko. Po ceste nerozprávajú, zbytočne sa nerozptyľujú, nezdravia okoloidúcich..., pretože ticho a mĺkvo kráčajú v zamyslení a modlitbe, na znak smútku, pretože v tú noc bol ukrižovaný Ježiš Kristus...
(Táto informácia bola zaznamenaná aj v spisoch z roku 1927.)
* Novoročné výlety
Netreba sa vybrať ani na značené turistické chodníčky, či frekventované miesta. Novoročný príval dojmov sa dá ešte zušľachtiť výletmi do chotára a blízkeho okolia Rumanovej, tak ako to ukazuje aj priložená mapka,
v ktorej sú priebežne zaznamenávané výlety po okolí.
Poetické komentáre Dobroslavy Luknárovej - Koričanskej k niektorým fotografiám z našich výletov.
Výlet č. 1. Kúsok nad Šanovou záhradou sme sa mohli kochať výhľadom na Rumanovú. Cesta pokračovala zamrznutou pôdou a trocha vyššie za Remízkou sme pole prešli vo forme rojnice. Na poľovníckej pozorovateľni nás s občerstvením vítala Katarína. Medzizastávku sme využili na fotografiu, na ktorej v pozadí vidieť Starý háj.
Výlet č. 2. O ďalšie dva dni sa nám v mrazivom čase naskytol takýto slnečný pohľad na dedinu. Poľnohospodárske práce pokračovali i 4. januára. Na čerstvo pooranom láne som si urobil ako fotograf autoportrét. Cestou na Bábske majere okolo rohu hojnosti boli svedkami iba tieto nemé tváre sledujúce každý pohyb na okolí. Vstup do hája bol strážený vežou a vo vnútri sa nám naskytol takýto pohľad na les. Zašlý lesk pripomenul už zabudnutý prameň – studienka a podvečerný pohľad na zámok.
Výlet č. 3. O ďalšie dva dni, na Troch Kráľov sme boli skontrolovať a ošetriť našu hrušku, stojacu v šírom poli. Ďalšie fotografie sú k dispozícii k nahliadnutiu tu.
Výlet č. 0. Pred Vianocami
V poslednú nedeľu pred štedrým dňom sme sa vybrali na tradičný výlet do blízkeho okolia, využijúc pár dní obdobia, ktoré nám pripomínalo akú-takú, avšak vzácnu zimu. Tentoraz sme sa vydali hornou cestou
cez hlbokú do Mikloša. V jeho blízkosti sme otestovali prírodný závejový útvar vyfúkaný vetrom v čerstvo napadanom snehu.
V miklošskom lesíku nás pri ohníku privítali milí návštevníci,
a zároveň s nami dorazili na miesto aj ďalší zvedavci.
Počas prípravy ohňa v mrazivej atmosfére -14 C° , pri ktorej zamŕzala slanina, cibuľa, hruška, či kofola, sme sa stali svedkami lezeckého tréningu detí na mohutnom strome,
a neskôr i prirodzeného hokejového tréningu chlapcov na 10 cm hrubom, na niektorých miestach prerúbanom ľade.
Po krátkej hostine pred zvečernením sme ešte utlmili oheň
a spodnou šmykľavou cestou domov sme sa zastavili pri altánku v blízkosti sv. Vendelínka...
V predvečer sviatku sv. Mikuláša, 5.12. sa od. 17,00 hod. konalo stretnutie detí, aj dospelých občanov Rumanovej s Mikulášom, ktoré organizoval starosta obce Dušan Dolinský (foto č. 1. Starosta s Mikuláškom, v pozadí čertíci, pomocníčky a obecenstvo) za podpory sponzorov a pomoci spluorganizátorov (foto č. 2. Improvizovaný kultúrny program). Svätý Mikuláš spolu so svojou suitou, tromi anjelmi a štyrmi čertíkmi, ako aj s malým Mikuláškom (obr.č. 3. Mikuláš, Laurika Lačná, Kristínka Hercegová, Mikuláško, Kristínka Melová, Martin Horváth, Vörös Michal, Kristián Klampárik, Kukučka Milan), prišli medzi takmer 300- členný dav detičiek so svojimi rodičmi. Ten bol sústredený pred novovybudovaným altánkom (foto č. 4. Mikuláš a časť obdarúvaného obecenstva). Chodník- cestu z hĺbky parku im osvetľovali lampy a zapálené prskálky (foto č. 5. Cesta za deťmi). Vhodné Mikulášske počasie a narýchlo zostavený kultúrny program spríjemnili priebeh podujatia a z verbálnej komunikácie Mikuláša a publika vzišlo niekoľko detských prednesov básní a pozdravov. Počas rozdávania 140 kusov darčekov deťom využili niektorí prítomní čas na fotografické zábery s Mikulášom (foto č. 6. Mikuláš so sestrami Luciou a Klaudikou Jančiovými,- foto č. 7. Mikuláš s Lindou Bukvovou a jej maminou,- foto č. 8. Mikuláš s Diankou Dianovou, jej mamičkou a Andreou Vörösovou,- foto č. 9. Mikuláš so sestrami Viktóriou a Veronikou Hubovými).
V čarovný večer sviatku sv. Lucie boli niektorí šťastlivci svedkami jej objavenia sa v niektorom z domov, či pri presune na ulici. Najprv sa zjavila jedna čarovné Lucia (obr. č. 1) a na prekvapenie sa k nej v zápätí pridala aj druhá (obr. č. 2) a v parku pri altánku sme zaznamenali už aj tretiu Luciu (obr. č. 3). Prechodom cez park si oddýchli po únavnej púti na lavičke (obr. č. 4) a hľadali zmiznutú sochu, po ktorej zostal iba podstavec (obr. č. 5). V dedine zaujali aj okoloidúcich šoférov, ktorí ich zdravili trúbením a pred ktorými sa nemohli skryť ani pri použití svojich čarov (obr. č. 6). Niekedy ich návšteva spôsobila takmer vydesenie domácich (obr. č. 7), avšak ony dobrácky v bielom rúchu a s krídlom v ruke vymetali z domov prach a odháňali nešťastie, či tkali priadze, v druhej ruke držali košík s cukríkmi a rozdávali tým, ktorých stretli.
PREDVIANOČNÉ POSEDENIE2009
Náš fotograf na základe informácie z dedinského rozhlasu navštívil predvianočné stretnutie členov Slovenského červeného kríža, ktorého členky usporiadali posedenie spojené s prípravou vianočného pečiva. Pri „šálke“ kávy zaujala ukážka zručnosti (obr. č. 8), mladí účastníci vnímali prostredie (obr. č. 9) a učili sa zdobiť perníky so záujmom (obr. č. 10) a za morálnej podpory a pre radosť už skúsenejších (obr. č. 11).
Rumanovské hody konajúce sa pri príležitosti zasvätenia kostola Ružencovej Panne Márii si môžete uctiť účasťou na slávnostnej sv. omši. Pri tej príležitosti je zaujímavý album z tvorby rumanovských autorov, ako aj nasledujúci, doteraz verejne neprezentovaný obraz rumanovského kostola.
Na stene neobývaného domu
Ján Kukučka, synovec nášho rodáka, Jozefa Horníka, nám dal k dispozícii obrazy zdobiace stenu autorovho rodného domu, ktoré maliar namaľoval pre svojich rodičov. Bližšie informácie o obrazoch nám napísal sám autor, Jozef Horník:
"...Obrazy som namaľoval, keď som si kúpil olejové farby. Boli to moje prvé práce s olejovými farbami. Kostol som namaľoval v roku 1965. Dievča a chlapec sú kópie obrazov od Jána Hálu (Važec). V sobotu (14.8.2010 - pozn.admin.) sme boli v Rumanovej, pozreli sme si park ktorý je pekne poprerábaný.S pozdravom Jozef Horník“.
O pánu Jozefovi Horníkovi sa môžete bližšie dočítať tu.
Foto 1. Rumanovský Kostol, Jozef Horník, 1965, plátno, olej, 25,5 x 31,5
Foto 2. Dievča, Jozef Horník, plátno- maliarska lepenka, kópia obrazu Jána Hálu z Važca,, olej, 25,0 x 34,5 cm
Foto 3. Chlapec, Jozef Horník, plátno- maliarska lepenka, kópia obrazu Jána Hálu z Važca, olej, 25,0 x 34,5 cm
Niekoľko obrázkov z hodov r. 2009 si môžete pozrieť na odkaze Rumanovské hody 2009
Stretávka zo základnej školy 1965- 1974.