Z našej publikácie „Tuman a Meteorit-30 rokov folklóru v Rumanovej" , vyd. DSMR, 2006, str. 127 - 161 dávame do pozornosti:
Ukážka Rumanovskej výslovnosti
Pravidlá „Rumanóvčiny"
Krátky slovník rumanovského nárečia
V prípravách na REGIONFEST RUMANOVÁ 2009 sme spolupracovali aj s televíziou, ktorá mala záujem o spravodajstvo o rumanovskom nárečí. A tak 4.9.2009 odvysielala televízia príspevok o nárečí, ktoré si vekmi vytvorili obyvatelia Rumanovej a niektorých okolitých dedín. My sme nášmu nárečiu hrdo dali názov „Rumanóvčina“. Celé Slovensko sa malo možnosť oboznámiť so základnou charakteristikou našej reči, počuť ju slovom i spevom. Vidieť rumanovské kroje, prostredie. Naša reč je jednoznačne tu, je prítomná a našťastie je aj živá. Ohlasy na príspevok boli potešujúce, mnohým rodákom vo svete príspevok z miesta rodiska svojich dedov pohladil dušu. Ale niektorí naši občania, či rodáci, ho vnímali ako nepríjemné zrkadlo spoločenskej, kultúrnej, či vedomostnej úrovne obyvateľov Rumanovej, nie ústretovo ani lichotivo posudzujúc vystúpenia a výroky účinkujúcich v televíznom zostrihu. Nuž, za názor sa netreba hanbiť, ale ak ktokoľvek hovorí o nevhodnosti príspevku práve tým odsudzovaným nárečím, potom sa dané poznámky dostávajú do polohy komédie, i keď tak trocha smutnej... Vo všeobecnosti platí, že ak sme na niečo zabudli, neznamená to, že to tak nebolo. Ak niečo odmietame vziať na vedomie, neznamená to, že to tak nebude. Ak niečo nevieme, neznamená to, že to tak nie je. A tak je to aj s tým železom a archaickým – „zelezom“. Starší ľudia pravdivosť tohto vyjadrenia potvrdzujú ústne a máme tu aj jeden písomný záznam z Kroniky obcí Báb, Rumanová a Pusté Sady, vydanej v roku 1988, zostavovateľom ktorej bol František Varga z Bábu, je na strane 73 tento záznam: „Hovor tak, ako počuješ, píš tak tvrdo, aká tvrdá je tvoja reč. Reč naša, rodná, tvrdšia už ani nemohla byť. Stvrdla v ťažkom pracovnom živote, kedy sa myslelo iba na dorobenie chleba pre deti a pre seba. Pri zakladaní spisovnej slovenčiny A. Bernolák iste bral slová tvrdosti a výslovnosti z nášho kraja, lebo nikde inde sa nehovorí tak tvrdo, ako (tu) v Bábe, Rumanovej, Pustých Sadoch, Sasinkove (Šágu). Ani v okolitých obciach tvrdosť reči sa tejto našej nevyrovná, lebo sú tam pridávané prvky slov iného nárečia, napr. trnavského, nitrianskeho. Žartovne, ale pritom pravdivo sa hovorí, že i železo je u nás tvrdšie ako inde, lebo sa povie – ZELEZO“